"; Ministerstvo kultúry SR - Dokumenty
 

Prehľad najvýznamnejších dokumentov, v ktorých sa presadzujú opatrenia na ochranu a posilnenie kultúrnych práv

 

Dôležité dokumenty v oblasti ľudských práv (zdroj: MZVEZ SR)

Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike

 

Stručná charakteristika niektorých významných ľudsko-právnych dokumentov:

Všeobecná deklarácia ľudských práv
Všeobecná deklarácia ľudských práv vymedzuje kultúrne práva v článku 27 tak, že deklaruje nasledovné „každý má právo slobodne sa zúčastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plodov umenia a zúčastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch a tiež, že „každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zdôrazňuje právo na slobodu presvedčenia v článku 18 prostredníctvom 4 základných téz: 1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa v sebe slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa vlastnej voľby a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými či už verejne alebo súkromne, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou, zachovávaním obradov a vyučovaním. 2. Nikto nesmie byť podrobený donucovaniu, ktoré by narušovalo jeho slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa svojej vlastnej voľby, 3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru sa môže podrobiť len takým obmedzeniam, aké predpisuje zákon a ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných, 4. Štáty, zmluvné strany paktu, sa zaväzujú rešpektovať slobodu rodičov a tam, kde je to vhodné, poručníkov zabezpečiť náboženskú a morálnu výchovu svojich detí podľa vlastného presvedčenia rodičov alebo poručníkov. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach tiež deklaruje ochranu kultúrnych práv v článku 27: V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa im príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastná jazyk

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v článku 15 definuje nasledujúce kultúrne práva pre každého: zúčastniť sa na kultúrnom živote; užívať plody vedeckého pokroku a jeho využitia; požívať ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby, právo na zachovanie, rozvoj a šírenie vedy a kultúry, právo rešpektovať slobodu nevyhnutnú pre vedecký výskum a tvorivú činnosť, právo na rozvoj medzinárodných stykov a spolupráce vo ve
deckej a kultúrnej oblasti.

Dohovor na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov
Dohovor na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov je nástrojom, ktorý v súlade so zásadami medzinárodného práva a so všeobecne uznávanými dokumentmi v oblasti ľudských práv rozširuje priestor formulovať a uplatňovať kultúrne politiky a prijímať opatrenia s ohľadom na ochranu a podporu rovnosti a rozmanitosti kultúrnych prejavov. Cieľom dohovoru je podporovať kultúrny pluralizmus a tiež posilniť ochranu kultúrnych práv, tak aby nedochádzalo k diskriminácii v oblasti prístupu ku kultúre, k tvorbe kultúry a umenia, ako aj v oblasti kultúrnych tovarov a služieb, ochrany autorských práv, v prístupe ku kultúrnemu dedičstvu a pod.

Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov
Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov zdôrazňuje ochranu kultúrnych práv v oblasti jazyka ako nositeľa kultúry . Ide o v článok č. 11 - Médiá a článok č. 12 - Kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia. Kultúrne práva sú v rámci tohto dokumentu prehlbované prostredníctvom opatrení na ochranu a rozvoj kultúrnych hodnôt nasledujúcich jazykov – maďarský, rusínsky, ukrajinský, bulharský, český, chorvátsky, nemecký, poľský a rómsky.

Rámcový dohovor RE na ochranu národnostných menšín
Rámcový dohovor RE na ochranu národnostných menšín posilňuje kultúrne práva národnostných menšín prostredníctvom opatrení stanovených v oblasti legislatívnych, finančných a inštitucionálnych mechanizmov.

Dohovor o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa OSN chráni a rozvíja a posilňuje kultúrne práva detí patriacich k národnostným menšinám a znevýhodneným skupinám obyvateľstva prostredníctvom opatrení zameraných a na ochranu a rozvoj kultúry v zmysle článku č. 30 - Deti národnostných menšín alebo domorodého pôvodu. 

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím si vyžaduje špecifický prístup zodpovedajúci potrebám, možnostiam, schopnostiam týchto skupín, pričom nezanedbateľná je práca v oblasti zvyšovania  povedomia majority, odstraňovania predsudkov a stereotypov. Povinnosť zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím náležitú starostlivosť je zakotvená v rôznych medzinárodných dokumentoch, najmä v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“) a jeho Opčnom protokole. Dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010. V júni 2012 predložila Slovenská republika v zmysle čl. 35 Dohovoru Východiskovú správu SR o opatreniach prijatých k plneniu záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru a o pokroku, ktorý v tomto smere dosiahla. Uznesením vlády SR č. 103 z 20. februára 2013 bol schválený návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN  o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom hlavným kontaktným miestom sa stalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, konkrétne odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím. 1. júna 2017 bol v rámci sekcie sociálnej a rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zriadený nový samostatný odbor pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako hlavné kontaktné miesto.

V bode C.1 predmetného uznesenia vláda SR zároveň uložila povinnosť jednotlivým ministrom nominovať kontaktnú osobu (pdf, 189 kB) s cieľom zabezpečiť spoluprácu s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj medzirezortnú spoluprácu. V duchu predmetného uznesenia ústredné orgány štátnej správy nominovali kontaktnú osobu, ktorá je zároveň zodpovedná za zber a spracovanie podkladov do správy o legislatívnych návrhoch, zmenách a dosiahnutom pokroku v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím.  Nominovaná osoba je súčasne členkou/členom medzirezortnej pracovnej skupiny pre prípravu a aktualizáciu Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ako aj pre prípravu druhej a tretej periodickej správy o implementácii Dohovoru. Z dôvodu posilnenia kapacít koordinačného mechanizmu a na základe posúdenia náročnosti úloh v predmetnej oblasti bolo (v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru) rozhodnuté  o nominácii ďalších kontaktných osôb za príslušné rezorty. Týmto krokom sa  zabezpečila zastupiteľnosť kontaktných osôb ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj zvýšenie kapacity koordinačného mechanizmu, vrátane odbornej garancie v procese prípravy rôznych dokumentov a správ (zoznam kontaktných osôb ostatných ústredných orgánov štátnej správy sa nachádza v časti dôležité linky).

Ministerstvo kultúry SR sa podieľa na implementácii Dohovoru, najmä článku 30, ktorý akcentuje účasť osôb so zdravotným postihnutím na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe.

Ústava Slovenskej republiky
Ústava SR zaručuje právo občanov na prístup ku kultúrnemu bohatstvu v článku 43 - „Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej, duševnej činnosti chráni zákon. Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom“. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva je zakotvené v čl. 44 Ústavy SR: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“ a „Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky“.


Posledná aktualizácia: 22.11.2017 / OI
Linky