Úvod > Médiá, audiovízia a autorské právo > Médiá a audiovízia
Reykjavik 29. máj 2009 Ministri štátov zúčastnených na 1. Európskej konferencii ministrov zodpovedných za médiá a nové komunikačné služby, ktorá sa konala dňa 28. a 29. mája 2009 v Reykjavíku, prijali nasledujúcu politickú deklaráciu. 1. Slobodné, nezávislé a rozmanité médiá sú základom demokratickej spoločnosti. Z tohto dôvodu Rada Európy v priebehu rokov vypracovala rozsiahly súbor noriem, ktorých poslaním je chrániť médiá pred zasahovaním v zmysle článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Normy sa venujú aj otázkam povinností a zodpovedností, ktoré sa rovnako odvíjajú od článku 10 Dohovoru (ETS. č. 5). Nepretržité preverovanie a aktualizovanie prispieva k udržaniu ich významu v priebehu mnohých rokov, dokonca aj navzdory meniacej sa mediálnej scéne. 2. Spôsob zhromažďovania informácií, tvorby obsahu a ich sprístupnenie a vyhľadávanie sa s postupujúcim technickým vývojom mení. Masovokomunikačné prostriedky využívajúce rozmanité komunikačné platformy existujúcich aj nových médií alebo porovnateľných masovokomunikačných alebo informačných služieb sú okamžite prístupné užívateľom, ktorí zároveň môžu vytvárať ich obsah. Vývoj neobišiel ani vzťahy medzi médiami a poskytovateľmi týchto služieb a ich užívateľmi alebo spotrebiteľmi. Vzhľadom na to je príhodný čas na prehodnotenie pojmu médií chápaných ako istú formu masovej komunikácie uskutočňovanú prostredníctvom tlače alebo vysielania, zahŕňajúc dodržiavanie etických noriem a redakčnú zodpovednosť. 3. Podobne ako v tradičných masovokomunikačných médiách by sa aj poskytovatelia nových masovokomunikačných služieb mediálneho typu mali snažiť o presadzovanie a dodržiavanie určitých základných hodnôt. Nové modely vytvárania a vyjadrenia obsahu, vyhľadávania a oznamovania informácií v masovokomunikačnom prostredí posilňujú, ale zároveň môžu i ovplyvniť základné práva a slobody. Existujúce normy týkajúce sa médií, ktoré boli vypracované pre tradičné formy masovej komunikácie sa však dajú použiť aj v prostredí nových služieb a ich poskytovateľov. Na takýto krok bude potrebné poskytnúť jednotlivým členským štátov usmernenia konkrétne zodpovedajúce ich vnútornej situácií. Noví poskytovatelia služieb by navyše mali poznať svoje práva, ale i svoje povinnosti a byť si vedomí svojej zodpovednosti. 4. Verejnoprávne médiá, ktoré sú inštitucionálne autonómne a redakčne nezávislé, prispievajú k rozmanitosti médií a pomáhajú vyvážiť riziko zneužitia moci v prostredí silnej koncentrácie médií a nových komunikačných služieb. Preto sú základnou zložkou mediálnej scény našich demokratických spoločností. V meniacom sa prostredí však verejnoprávne médiá čelia vážnym výzvam, ktoré ohrozujú dokonca aj ich samotné prežitie. Je potrebné sledovať možné odozvy na túto situáciu. 5. Rastúci počet ľudí sa spolieha na internet ako na základný nástroj na uskutočňovanie ich každodenných činností (komunikácie, získavania informácií, poznatkov, uskutočňovania komerčných transakcií, voľnočasové aktivity), ktoré v konečnom dôsledku priaznivo ovplyvňujú kvalitu ich života a celkovú pohodu. Očakávajú preto, že internetové služby budú dostupné, finančne prístupné, bezpečné, spoľahlivé a nepretržité. Prístup k službám tiež súvisí s uplatňovaním ľudských práv a základných slobôd a princípov demokratického občianstva. Členské štáty Rady Európy by preto mohli spoločne preveriť možnosti prijatia následných opatrení vyplývajúcich z odporúčania Výboru ministrov CM/Rec (2007)16 uznávajúceho hodnotu internetu ako verejnej služby. 6. Neustále narastá cezhraničný význam médií a služieb mediálneho charakteru. Revízia Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ETS.Č.132) je vítanou reakciou Rady Európy na diverzifikáciu komunikačných platforiem a informačných služieb. Proces revízie by mal byť dokončený čo najskôr. S prihliadnutím na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach je potrebné preskúmať možnosti širšej právnej odozvy potrebnej na ochranu cezhraničného toku mediálneho a podobného obsahu a , všeobecne, internetovej prevádzky. Možno bude potrebné vo verejnom záujme uskutočniť aj kroky na zabezpečenie kritickej infraštruktúry a zdrojov nevyhnutných na prístup ľudí k internetu. 7. Ústrednou otázkou pri príprave noriem pre médiá alebo podobné služby je otázka zachovania dôstojnosti osôb vystavených alebo ovplyvnených týmito službami. V tomto kontexte je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť deťom, mládeži a ďalším skupinám so špeciálnymi potrebami alebo charakteristikami. Prístup týchto skupín k mediálnym a podobným službám je veľmi dôležitou záležitosťou. V súvislosti s týmito službami je potrebné rešpektovať aj rodovú rovnosť. Užívatelia by mali byť oprávnení aktívne sa zúčastňovať v nových komunikačných prostrediach, poznať svoje práva a povinnosti a byť primerane chránení pred prípadnou ujmou. 8. V záujme požadovanej ochrany práva na súkromie, je potrebné riešiť aj otázku spracovávania osobných údajov v nových komunikačných a informačných prostrediach, konkrétne na internete, vrátane praxe profilovania užívateľov. 9. Pretrvávajú obavy súvisiace s účinnou praktickou implementáciou noriem Rady Európy v oblasti slobody prejavu a informácií a slobody médií. Táto implementácia vyžaduje starostlivé sledovanie v kontexte technologického rozvoja a trhových podmienok. Hrozby súvisia najmä s kritickými situáciami, či je to terorizmus, vojnové konflikty alebo finančný rozruch, ako aj s technologickým vývojom a podmienkami trhu, ktoré ovplyvňujú postavenie žurnalistov v informačných procesoch. Veľké obavy sa spájajú najmä s vplyvom terorizmu a krokov členských štátov na jeho potlačenie na spomínané slobody. Je potrebné znásobiť úsilie, aby sa tieto slobody, zaručené literou zákona, nestali obeťami daných okolností. V praxi sa treba nepretržite usilovať o rešpektovanie noriem Rady Európy súvisiacich so slobodou vyjadrovania a informácií a slobodou médií. - prijímajú rezolúciu „Smerom k novému pohľadu na médiá“ a súvisiaci Akčný plán, spolu so špecifickými rezolúciami o „Správe a riadení internetu a kritických internetových zdrojoch“ a o „Vývoji právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu v členských štátoch Rady Európy a ich vplyve na slobodu vyjadrovania a informácií“, ktoré sú pripojené k tejto politickej deklarácii a žiadajú Výbor ministrov Rady Európy, aby prijal opatrenia na zabezpečenie implementácie činností spomínaných v týchto dokumentoch, Ministri štátov zúčastnených na 1. Európskej konferencii ministrov zodpovedných za médiá a nové komunikačné služby, ktorá sa konala dňa 28. a 29. mája 2009 v Reykjavíku, prijali nasledujúcu rezolúciu: 1. Účel médií a masovokomunikačných služieb mediálneho typu ako taký sa nemení, zmeny sa netýkajú poskytovania ani rozširovania informácií, analýz, komentárov, názorov ani zábavy určených širokej verejnosti. Podstatné ciele tiež zostávajú porovnateľné: poskytovanie správ, informácií alebo prístupu k informáciám; vytváranie verejnej agendy, oživovanie verejnej debaty alebo tvarovanie verejnej mienky, prispievanie k rozvoju alebo presadzovanie špecifických hodnôt, zabávanie; či vytváranie príjmov alebo najčastejšie, kombinácia všetkých spomínaných prvkov. 2. Obsah sám však prechádza vývojom vzhľadom na spôsoby zhromažďovania informácií a jeho vytvárania, rozširovania alebo distribuovania, vyhľadávania, výberu a prijímania. Je to podmienené jednak technickými dôvodmi súvisiacimi s použitými komunikačnými platformami a jednak prezentáciou obsahu, ktorá ponúka vnímanie širšieho výberu a interakcie. Z pohľadu príjmov boli vytvorené nové obchodné modely, ktoré združujú činnosti generujúce príjmy s rozširovaním obsahu masovokomunikačnými prostriedkami. 3. Tento vývoj si vyžaduje hĺbkovú analýzu nášho chápania médií, vrátane kritérií a predpokladov, ktoré zdôrazňujú jeho pochopenie. Vzhľadom na to by bolo vhodné preskúmať chápanie médií a v prípade potreby, zrevidovať ich koncepciu. Umožnilo by to stanovenie kritérií na odlíšenie médií a služieb mediálneho typu od nových druhov osobnej komunikácie, ktoré nemajú charakteristické črty masovej komunikácie, alebo súvisiacich obchodných činností. 4. Základné práva a slobody spoločne s ďalšími hodnotami a normami Rady Európy, najmä právo na slobodu prejavu a informácií a z neho prirodzene vyplývajúcu slobodu médií, je nevyhnutné chrániť a podporovať bez ohľadu na zmeny na mediálnej scéne a v službách mediálneho typu. Sloboda prejavu a informácií so sebou prináša aj určité povinnosti a zodpovednosť a v niektorých nevyhnutných prípadoch sa aj v demokratickej spoločnosti musí podriadiť obmedzeniam stanoveným zákonom. Všetci mediálni poskytovatelia aj poskytovatelia služieb mediálneho typu teda musia rešpektovať isté hranice a byť dostatočne informovaní o svojich povinnostiach. 5. V rámci medzivládnej spolupráce by Rada Európy mala zvážiť rozsah, v akom sa vzťahujú alebo v akom by sa mali vzťahovať požiadavky na dodržiavanie žurnalistickej profesionálnosti, redakčnej nezávislosti a zodpovednosti aj na poskytovateľov nových služieb a služieb mediálneho typu. V prípade potreby by mala poskytnúť aj usmernenia o spôsoboch uplatňovania týchto noriem vo vzťahu k poskytovateľom nových služieb a obchodných činností. Všeobecne by sa mala zaoberať otázkou či a ako by sa normy Rady Európy, ktoré boli vytvorené pre tradičné formy masovej komunikácie, mali vzťahovať aj na nové služby a ich poskytovateľov. Možno bude potrebné ich prispôsobiť alebo vytvoriť pre poskytovateľov nových služieb mediálneho typu normy úplne nové. 6. V tradičných médiách by kľúčovým prvkom zabezpečenia súladu s normami mala byť samoregulácia za súčasného rešpektovania redakčnej nezávislosti. V prípade potreby môže samoreguláciu podporiť koregulácia. Vzhľadom na to, že regulácia je istým druhom zásahu, mali by sa na ňu vzťahovať obmedzenia a podmienky stanovené v Európskom dohovore o ľudských právach a v relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a mala by vyhovovať testom, ktoré tieto právne úpravy stanovujú. Regulačné mechanizmy alebo mechanizmy zodpovednosti médií alebo služieb mediálneho typu, či už samoregulačné alebo koregulačné, alebo prípadne iniciované štátom, musia byť účinné, transparentné, nezávislé a zodpovedné. Rada Európy by mala preskúmať možnosti zlepšenia fungovania týchto mechanizmov a zaoberať sa najmä spôsobom zlepšenia prístupu k týmto mechanizmom pre osoby alebo skupiny, ktoré sa domnievajú, že médiá alebo poskytovatelia služieb mediálneho typu porušili ich práva. 7. Prístup so zameraním na ľudí si tiež vyžaduje, aby jednotlivci mali možnosť uplatňovať svoje práva na slobodu prejavu a informácií a používať nové komunikačné služby na účasť na spoločenskom, politickom, kultúrnom a hospodárskom živote, ale robiť to tak, aby zároveň rešpektovali ľudskú dôstojnosť a neporušovali práva druhých. Rada Európy by mala po porade a v spolupráci s príslušnými aktérmi poskytnúť členským štátom usmernenia, ukazovatele a nástroje pre médiá a poskytovateľov masovokomunikačných služieb mediálneho typu, ktoré umožnia jednotlivcom vyhľadávať, tvoriť a distribuovať informácie bez toho, aby sa obávali zásahu do svojej vlastnej ľudskej dôstojnosti alebo práv. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, v akom pomere by mali byť rozdelené práva a povinnosti v konkrétnych prípadoch medzi tvorcu obsahu a distribútora alebo poskytovateľa služby. 8. Za základ je v tomto kontexte potrebné považovať mediálnu gramotnosť. Zvlášť významné je jej chápanie ako nástroja na optimalizáciu pochopenia, kritického myslenia, občianstva, tvorivosti a kritického mediálneho povedomia detí a mládeže. Kľúčovou úlohou je vybudovať v nich pocit zodpovednosti za obsah, ktorý vytvoria, používajú a distribuujú. Členské štáty budú zároveň musieť riešiť aj hrozby súvisiace s dôstojnosťou detí, ich bezpečnosťou a ochranou súkromia, a konkrétne aj otázku odstraňovania obsahu vytvoreného alebo umiestneného deťmi a mladými ľuďmi na internet, ktorý ohrozuje ich dôstojnosť, bezpečnosť a súkromie alebo z nich v súčasnosti alebo v ich neskoršom živote robí iným spôsobom zraniteľných. 9. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou či a v akom rozsahu zasahuje do práv na slobodu prejavu a informácií alebo iných základných práv jednotlivcov zadržiavanie údajov, spracovávanie osobných údajov, profilové techniky a prax. Na ochranu práv používateľov by mali byť vytvorené vhodné usmernenia. 10. Je nevyhnutné zaručiť pluralitu informačných zdrojov, médií a služieb mediálneho typu. V dôsledku mediálnej koncentrácie, nedostatočnej rozmanitosti a pluralizmu, manipulačného informovania, nových foriem združovania obsahu, riadenia a usmerňovania toku obsahu a nevyhovujúcej alebo obmedzenej konektivite, či neprístupnosti širokopásmových služieb môže byť negatívne ovplyvnené právo jednotlivcov na prístup k informáciám alebo dokonca ohrozená demokracia negatívnym a zásadným rozvratom trhu. Je potrebné navrhnúť opatrenia na riešenie týchto rizík. Časť odpovede sa skrýva v uznaní hodnoty internetu ako verejnej služby a s tým spojenou zodpovednosťou štátov. 11. Ďalším významným prvkom zabezpečenia prístupu k dôveryhodným zdrojom informácií sú skutočne nezávislé a primerane financované verejnoprávne médiá. V súčasností neponúkajú všetky členské štáty Rady Európy verejnoprávne médiá schopné pritiahnuť celé spektrum zložiek spoločnosti a prispievať tak k plnej účasti jednotlivcov na politickom, spoločenskom a kultúrnom živote. Rozvíjanie úlohy verejnoprávnych médií si bude pravdepodobne vyžadovať aj vyčlenenie rozpočtových prostriedkov na najnovšie mediálne služby a technológie. Bude potrebné preskúmať i úpravu výdavkov na verejnoprávne médiá a informačné služby. Rada Európy by mohla v rámci týchto snáh poslúžiť ako fórum pre diskusiu a, tam kde by to bolo vhodné, navrhnúť usmernenia o spôsobe plnenia povinností verejnoprávnych médií, vrátane inovatívnych prístupov k riadeniu. - potvrdzujú význam hodnôt, princípov a noriem Rady Európy pre médiá a aktérov mediálneho typu, fungujúcich v rámci vyvíjajúcej sa scény mediálnych služieb, informačných a komunikačných technológií, a potrebu zaoberať sa otázkou prispôsobenia existujúcich a/alebo vypracovania nových noriem alebo regulačných rámcov, - súhlasia, že v úzkej spolupráci s mediálnymi odborníkmi, predovšetkým žurnalistami, sa budú zaoberať ich úlohami a zodpovednosťou v kontexte médií alebo poskytovania služieb mediálneho typu v nových informačných a komunikačných prostrediach, - opätovne potvrdzujú svoju podporu technologicky neutrálnych verejnoprávnych médií, vrátane verejnoprávneho vysielania, ktoré budú požívať plnú redakčnú nezávislosť a inštitucionálnu autonómiu, - opätovne potvrdzujú význam ochrany autorských práv a z pohľadu ochrany a podpory slobody vyjadrovania a informácií si uvedomujú potrebu ďalšieho skúmania, v úzkej spolupráci s príslušnými aktérmi, otázok súvisiacich s používaním autorsky chráneného materiálu a využívaním obsahu generovaného užívateľom službami mediálneho typu, - zaväzujú sa, že budú naďalej rezolútne podporovať štandardizačné snahy Rady Európy v oblasti slobody prejavu a informácií a slobody médií a poskytovať jej politickú podporu, aby bolo zaručené rešpektovanie týchto slobôd ako ľudských práv jednotlivcov a základnej súčasti demokratickej spoločnosti, - uvedomujú si potrebu zdôrazniť v procese tvorby noriem pre médiá a služby mediálneho typu zabezpečenie dodržiavania práv detí a mládeže a ďalších skupín so špeciálnymi potrebami alebo charakteristikami, - uznávajú potrebu podpory zavádzania a dodržiavania noriem Rady Európy týkajúcich sa slobody vyjadrovania a informácií a slobody médií, a pozitívny vplyv, ktoré by takéto snahy mohli mať v nových informačných a komunikačných prostrediach, - opätovne vyslovujú podporu krokom, v kontexte Rady Európy, zameraným na zvýšenie mediálnej gramotnosti užívateľov, aby boli schopní vyjadrovať sa informovať takým spôsobom, ktorý z nich robí kritických, kompetentných a zodpovedných užívateľov médií a služieb mediálneho typu, - uznávajú, že je potrebné zachovať si bdelosť voči rizikám súvisiacim so silnou koncentráciou médií a masovokomunikačnými službami mediálneho typu, ako aj úlohou týchto služieb, vrátane verejnoprávnych a komunitných médií, v nadväzovaní a udržiavaní medzikultúrneho dialógu a podpore tolerancie v multikultúrnych spoločnostiach, - prijímajú nasledujúci Akčný plán a žiadajú Výbor ministrov Rady Európy, aby uskutočnil všetky potrebné kroky na podporu jeho zavedenia, s prihliadnutím na to, že je pokračovaním práce vykonanej na základe záverov predchádzajúcej Európskej konferencie ministrov o masmediálnej politike.
MCM(2009)011
1. Európska konferencia ministrov
zodpovedných za médiá a nové komunikačné služby
Nový pohľad na médiá?
Island, Reykjavik 28. – 29. máj 2009
Politická deklarácia a rezolúcie
Schválené texty
Preklad z anglického jazyka
zabezpečilo Ministerstvo kultúry SR
Korektúry: PhDr. Nataša Slavíková
Politická deklarácia
10. Vo svetle vyššie uvedeného ministri:
Rezolúcia
Smerom k novému pohľadu na médiá
12. Preto ministri:
Akčný plán
I. Nový pohľad na médiá a jeho dôsledky
1. Preveriť, či v nových informačných a komunikačných prostrediach aj naďalej platí doterajšie chápanie podstaty mediálnych a masovokomunikačných služieb. V prípade potreby vypracovať politický dokument, ktorý preskúma samotnú koncepciu a zaradí do nej relevantné nové médiá a masovokomunikačné služby mediálneho typu a ich poskytovateľov. 2. S prihliadnutím na výsledky vyplývajúce z bodu 1, stanoviť kritériá na rozlišovanie médií a služieb mediálneho typu a iných foriem osobnej komunikácie. 3. Preveriť, či a ako sa požiadavky na žurnalistickú profesionalitu, redakčnú nezávislosť a zodpovednosť vzťahujú alebo mali vzťahovať na prevádzkovateľov nových médií alebo masovokomunikačných služieb mediálneho typu a poskytovateľov týchto služieb. 4. Po porade s relevantnými aktérmi preveriť potrebu, spôsoby (napr. samoregulácia, koregulácia alebo regulácia) a predmet regulačných činností potrebných na zabezpečenie dodržiavania hodnôt Rady Európy v rámci nových médií a masovokomunikačných služieb mediálneho typu. Ak je to vhodné, poskytnúť usmernenia na ich uplatnenie v rámci existujúcich noriem Rady Európy.
II. Verejná služba
5. Venovať sa podpore úlohy verejnoprávnych médií v demokratickej spoločnosti. Konkrétne, preskúmať spôsoby sprístupnenia dôveryhodných rozmanitých a pluralistických médií a služieb mediálneho typu čo najširšej verejnosti, vrátane mládeže, s prihliadnutím na spôsob, akým sa informácie a médiá alebo služby mediálneho typu vyhľadávajú a získavajú, a na výzvy spojené so získavaním kvalitného a dôveryhodného obsahu.
6. V tejto súvislosti preskúmať, a ak to bude vhodné, vypracovať politický dokument s usmerneniami pre členské štáty o prístupoch k správe a riadeniu verejnoprávnych médií, ktoré prispejú k dosiahnutiu jeho cieľov. Pri tejto príležitosti by sa dalo zauvažovať aj nad ďalšími (organizačnými, finančnými a technickými) črtami verejnoprávnych médií a služieb mediálneho typu.
7. Pokračovať v rozvíjaní chápania hodnoty internetu ako verejnej služby. V tomto kontexte preskúmať rozsah, v akom by mal byť vytvorený priestor na všeobecné sprístupnenie internetu ako súčasti verejných služieb členských štátov. Toto môže zahŕňať politiky riešenia zlyhania trhu, kedy trhové sily nebudú schopné splniť všetky legitímne potreby alebo snahy, ako v zmysle infraštruktúry, tak i rozsahu a kvality dostupného obsahu a služieb. 8. Preveriť ako novšie alebo objavujúce sa spôsoby masového rozširovania a prístupu k obsahu a s tým spojené zadržiavanie, spracovávanie a využívanie údajov ovplyvňuje práva chránené článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V prípade potreby usmerniť členské štáty, ako posilniť ochranu týchto práv. 9. Preveriť, ako sa môže zmeniť štatút a práva tvorcov a poskytovateľov obsahu, najmä v prípade, ak iní aktéri pridružia tento obsah do vlastných médií alebo služieb mediálneho typu alebo činností generujúcich príjmy (napr. priradením reklamy) v masovokomunikačnom prostredí. V prípade potreby vypracovať usmernenia k tejto otázke, vrátane usmernení o právnej kontrole tvorcov a poskytovateľov nad ich obsahom a zodpovednosti za obsah (napr. ak sa s plošným rozšírením obsahu spája právna zodpovednosť). 10. Podporiť úvahu nad možnými prostriedkami na zabezpečenie účinného, transparentného a zodpovedného fungovania a prevádzky orgánov a postupov na riešenie sťažností súvisiacich s médiami a masovokomunikačnými službami mediálneho typu. 11. Pokračovať v snahách o zvýšenie mediálnej gramotnosti s cieľom vychovávať z užívateľov, tvorcov a distribútorov obsahu (najmä detí a mládeže) zodpovedných, informovaných a kritických účastníkov informačnej spoločnosti. Primeraná pozornosť by sa mala venovať neformálnemu vzdelávaniu ako aj úlohe samotných médií. 12. Pokračovať v riešení ďalších výziev ovplyvňujúcich právo jednotlivcov (najmä detí a mládeže) na slobodu prejavu a informácií, súkromie a ďalšie základné práva, ich dôstojnosť a bezpečnosť na internete. Obzvlášť skúmať možnosti odstraňovania obsahu vytvoreného alebo uverejneného deťmi na internete. Venovať sa normotvornej činnosti v oblasti spracovania osobných údajov a techník alebo praxe profilovania, skúmať spoločné normy súkromných nastavení a preveriť hrozby, ktoré by mohli vzísť zo systémov zameraných na identifikáciu a sledovanie objektov. Po porade s relevantnými subjektmi navrhnúť vhodné usmernenia, ukazovatele a nástroje na ochranu práv užívateľov. Ministri štátov zúčastnených na 1. Európskej konferencii ministrov zodpovedných za médiá a nové komunikačné služby, ktorá sa konala dňa 28. a 29. mája 2009 v Reykjavíku, prijali nasledujúcu rezolúciu: 1. Základné práva a hodnoty a normy Rady Európy sa vzťahujú rovnako na online informačné a komunikačné služby ako na offline prostredia. Vyplýva to z článku 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorým sa členské štáty zaväzujú, že „priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii” práva a slobody chránené Dohovorom (bez rozdielu medzi online a offline). Tento prístup potvrdzuje viacero normatívnych nástrojov Rady Európy. 2. Členské štáty môžu byť volané na zodpovednosť v súvislosti s dodržiavaním týchto práv Európskym súdom pre ľudské práva. Samotná povaha informačnej spoločnosti a o to viac internetu so sebou prináša významné cezhraničné implikácie. Článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach je zvlášť významný v tomto ohľade, keďže zaručuje ním chránené práva a slobody „bez ohľadu na hranice”. 3. Naliehavosť otázky dodržiavania základných práv v online prostredí znásobuje skutočnosť, že ľudia sa na internet vo významnej miere spoliehajú ako na základný nástroj uskutočňovania ich každodenných činností (komunikácie, získavania informácií a poznatkov, uskutočňovanie obchodných transakcií, oddych). Ako sa spomína v odseku 5 predchádzajúceho politického vyhlásenia, táto skutočnosť viedla Výbor ministrov Rady Európy k uznaniu hodnoty internetu ako verejnej služby. Ľudia oprávnene očakávajú, že internetové služby budú dostupné, finančne únosné, bezpečné, spoľahlivé a nepretržité. Pojem pozitívnych záväzkov rozvinutý v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva má v tomto kontexte zvlášť závažný význam. 4. Rôzne subjekty a osoby, niektorí z nich štátni, ale väčšina neštátni aktéri, prispeli v posledných desaťročiach k tvarovaniu rozvoja a využívania internetu. Je potrebné oceniť a privítať ich dobrú vôľu a nepretržité úsilie o dosiahnutie univerzálnosti internetu za súčasného zabezpečenia robustnosti a odolnosti jeho sietí. Prispievajú k bezpečnosti internetu, jeho stabilite a nepretržitému fungovaniu, pomáhajú rozvinúť jeho hospodársky potenciál a podporiť demokratické procesy. 5. Internet sa spolieha na rozmanité zdroje, ktoré sú pre jeho fungovanie nevyhnutné a ktoré, vzhľadom na ich povahu, môžu kedykoľvek významne ovplyvniť schopnosť veľkého počtu užívateľov pristupovať na internet a v plnej miere ho využívať. Medzi tieto kritické zdroje patrí, napríklad, trinásť najvýznamnejších počítačových systémov tzv. „koreňových serverov“ (ktoré umožňujú trasovanie väčšiny informácií a komunikácie na internete) a základné štruktúry internetu (obrovské kanály pre prenos dát), ktoré spravujú rôzne vlády, vrátane špeciálne určených obranných agentúr, akademických inštitúcií a súkromných/komerčných subjektov. 6. Internetové združenie pre registráciu mien a čísel (ICANN), nezisková organizácia založená v roku 1998 v súlade s právnym poriadkom štátu Kalifornia v Spojených štátoch amerických, je tiež kľúčovým prvkom technického riadenia svetových kritických zdrojov Internetu. I keď zakladacie listiny a stanovy jej ukladajú spolupracovať s relevantnými medzinárodnými organizáciami a uskutočňovať svoje činnosti v súlade s príslušnými princípmi medzinárodných zákonov, medzinárodných dohovorov a miestnych právnych predpisov, neexistujú žiadne príslušné oficiálne dohody o zodpovednosti. 7. Bezhraničná a univerzálna povaha internetu závisí okrem iného od opatrení, ktoré zabezpečia jeho úplnú kompatibilitu a interoperabilitu. Používanie rozličných abecedných systémov by nemalo byť prekážkou uplatňovaniu práv a slobôd chránených článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach „bez ohľadu na hranice”. Rovnako voľba prenosových protokolov /internetových protokolov (TCP/IP) by nemala viesť k fragmentácii alebo brániť bezproblémovej komunikácii. 8. Členské štáty Rady Európy nesú spoločnú zodpovednosť za prijatie primeraných opatrení na zabezpečenie nepretržitého fungovania internetu a, v dôsledku, za poskytnutie verejnej služby, na ktorú majú nárok všetky osoby v rámci ich jurisdikcie. V kontexte zabezpečenia riadneho fungovania, stability a univerzálnosti internetu má rozhodujúci význam medzištátna spolupráca a solidarita. Spoločne si môžu členské štáty vzájomne pomáhať pri predchádzaní a zvládaní udalostí, protizákonných činov, spadajúcich pod ich jurisdikciu, ktoré by mohli zablokovať alebo významne negatívne ovplyvniť prístupnosť internetu členských štátov alebo medzinárodnej komunity. Takéto udalosti môžu mať vážne dôsledky v zmysle dodržiavania ustanovení článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. 9. Pri práci na tvorbe noriem členské štáty inšpiruje Tuniská agenda a Fórum OSN pre správu internetu (IGF), ktoré napomáhajú rozvoju uplatňovania spoločných princípov, noriem, pravidiel, rozhodovacích postupov a programov formujúcich vývin a užívanie internetu štátnym a súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou, v rámci ich príslušných úloh. Správa internetu je príkladom organizačnej inovácie a vzájomnej adaptácie spoločnosti a technológie na celom svete v snahe o dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie otvorenosti a neutrálnosti internetu. - podporujú celoeurópske snahy o zlepšenie spolupráce v oblasti správy internetu so zreteľom na dodržiavanie hodnôt a štandardov o ľudských právach Rady Európy, demokracie a zásad právneho štátu a potrebu riešenia problematiky z pohľadu množstva zúčastnených aktérov, - vítajú v tejto súvislosti kroky, ktoré Rada Európy v spolupráci s ďalšími aktérmi podnikla na podporu organizovania stretnutí o medzinárodnej správe internetu (IGF) na celoeurópskej úrovni a žiadajú Radu Európy, aby vytvorila trvalejšie podmienky na udržiavanie dialógu o správe internetu, - vyzývajú všetkých aktérov, štátnych aj neštátnych, aby sa budujúc na súčasných dohodách zaoberali skúmaním spôsobov riadenia kritických internetových zdrojov vo verejnom záujme a ako verejného majetku a zabezpečenia poskytovania verejnej služby, v plnom súlade s medzinárodnými zákonmi, vrátane zákonov o dodržiavaní ľudských práv, - vyzývajú týchto aktérov, aby zaistili úplnú kompatibilitu a interoperabilitu prenosových protokolov /internetových protokolov (TCP/IP) a tým zabezpečili trvalú univerzálnu povahu a integritu internetu, - vyzývajú Radu Európy, aby preskúmala realizovateľnosť vytvorenia nástroja na zachovanie a posilnenie ochrany cezhraničného toku internetovej premávky, - zaväzujú sa, že preskúmajú relevantnosť hodnôt Rady Európy a, v prípade potreby, spôsoby, akými by sa malo poskytovať poradenstvo rôznym korporáciám, agentúram a subjektom, ktoré riadia kritické internetové zdroje s nadnárodnou funkciou, aby ich rozhodnutia boli v úplnom súlade s medzinárodnými zákonmi, vrátane zákonov na ochranu ľudských práv a, v prípade nutnosti, podporiť medzinárodný dohľad nad riadením týchto zdrojov a ich zodpovednosťou za riadenie týchto zdrojov.
Ministri štátov zúčastnených na 1. Európskej konferencii ministrov zodpovedných za médiá a nové komunikačné služby, ktorá sa konala dňa 28. a 29. mája 2009 v Reykjavíku, prijali nasledujúcu rezolúciu. 1. Terorizmus má devastujúci vplyv na užívanie ľudských práv. Platí to nielen v súvislosti s právom na život, ale aj pre ostatné základné ľudské práva a slobody, ktoré sa členské štáty Rady Európy zaviazali ochraňovať. Terorizmus je hrozbou nielen pre jednotlivcov, ale významným spôsobom zároveň ohrozuje aj štát, demokraciu a právny poriadok. 2. Vzhľadom na ovzdušie strachu, ktoré terorizmus ako vedľajší produkt vytvára a v dôsledku protiteroristickej legislatívy a opatrení vyvstáva riziko, že obeťou terorizmu sa stane i sloboda prejavu a informácií. Teroristi by takto zvíťazili dvakrát. Sloboda prejavu a informácií je na jednej strane základnou súčasťou hodnôt, ktoré sa terorizmus snaží zničiť, a na strane druhej je nenahraditeľnou zbraňou v boji za jeho účinné potieranie. 3. Ľudia majú právo byť informovaní o útokoch teroristov a o krokoch príslušných orgánov zodpovedných za boj proti terorizmu. Existujú však prípady, kedy nie je vhodné, aby médiá rozširovali - aspoň nie bezprostredne - určité informácie, aby sa predišlo teroristickým útokom, alebo aby bola ochránená bezpečnosť obetí alebo v záujme prebiehajúceho vyšetrovania, či ochrany výkonu spravodlivosti. V takýchto situáciách sa vyžaduje dodržiavanie profesionálnych noriem a zodpovednosti. Samotné informovanie o terorizme nie je možné chápať ako vyjadrenie pozitívneho postoja k terorizmu. Za legitímne sa takisto považuje nadviazanie otvoreného dialógu a verejnej debaty o príčinách terorizmu alebo o súvisiacich politických záležitostiach. 4. Výbor ministrov Rady Európy prijal významné normatívne texty, ktorých úlohou je poskytnúť členským štátom pomoc v tomto ohľade. Patria medzi nich, okrem iných, usmernenia dodržiavaní ľudských práv a boji proti terorizmu (11. júl 2002); deklarácia o slobode prejavu a informácií v médiách v kontexte boja proti terorizmu (2. marec 2005); usmernenia o ochrane slobody prejavu a informácií v čase krízy (26. september 2007). 5. Akýkoľvek zásah do slobody prejavu a informácií musí byť stanovený zákonom a musí predstavovať primeranú reakciu na naliehavú spoločenskú potrebu v zmysle obmedzených výnimiek stanovených v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v súlade s výkladom Európskeho súdu pre ľudské práva. 6. Vyskytli sa však aj obavy, že v niektorých prípadoch je protiteroristická legislatíva obmedzujúca slobodu prejavu a informácií príliš široká, presne nedefinuje hranice zásahu orgánov alebo neobsahuje dostatočné procedurálne záruky predchádzania jej zneužívania. 7. Obavy sa objavujú aj v súvislosti s neoprávneným obmedzením prístupu mediálnym pracovníkom k informáciám, zásahmi do ich práva na súkromie (na pracoviskách aj v ich domovoch) a komunikáciu, ako aj práva na ochranu žurnalistických zdrojov. Prichádza aj k neoprávnenému obmedzovaniu reportáží, komentárov a vyjadrovania stanovísk v médiách o zakázaných organizáciách. Takéto obmedzenia majú negatívny vplyv na uplatňovanie práva na slobodu prejavu a informácií. 8. Existujú náznaky, že obmedzenia vyplývajúce z protiteroristických opatrení, sa niekedy uplatňujú bez právneho základu v zmysle noriem Rady Európy. Pristúpenie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ktorý stanovuje zásadu trestnosti určitých činov a jej riadneho uplatňovania, predovšetkým s prihliadnutím na ustanovenia článku 12, by malo pomôcť členským štátom vyhnúť sa týmto rizikám. 9. Vzhľadom na to, že spravodajstvo a správy sú pominuteľnou komoditou, právne prostriedky na nápravu zneužitia moci sú často vo vzťahu k médiám alebo mediálnym pracovníkom neprimerané alebo neskoré. - sa rozhodli ďalej presadzovať a znásobiť úsilie o účinnú ochranu, prostredníctvom zákonov aj v praxi, práva na slobodu prejavu a informácií a súčasne sa rázne zasadzovať v boji proti terorizmu, - zdôrazňujú dôležitosť toho, aby príslušníci súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí majú na starosť zavádzanie protiteroristických opatrení, boli oboznámení s týmito normami Rady Európy, - vyzývajú médiá, aby školili svojich pracovníkov o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z vnútroštátnej legislatívy súvisiacej s bojom proti terorizmu a normách Rady Európy o slobode prejavu a informácií.
III. Jednotlivec a médiá a masovokomunikačné služby mediálneho typu
Rezolúcia
Správa a riadenie internetu a kritické internetové zdroje
11. Preto ministri:
Rezolúcia
Vývoj právnych predpisov členských štátov Rady Európy súvisiacich s bojom proti terorizmu a ich vplyv na slobodu prejavu a informácií
10. Preto ministri:
- Zmluvy rezortu kultúry
- Záštita ministra kultúry SR a MK SR
- Informačný portál Duševné vlastníctvo
- Osobitný príspevok
- Dotácie
- Dotácie 2012
- Aktuálne výzvy
- Dokumenty
- Legislatíva
- Štatistika kultúry
- Formuláre
- Predkupné právo štátu
- Voľné miesta
- Prístup k informáciám
- Súťaže a podujatia
- Dovoz výstav – poskytovanie dotácií na náhradu škody – rok 2011
- Možnosti financovania kultúrnych projektov
- Adresáre
